Svätý hieromučeník Patrik, pruský biskup
Svätý hieromučeník Patrik, pruský biskup, a spoločníci (19. máj) Keď sa spomenie svätý Patrik, asi väčšine ľudí príde na myseľ muž, ktorý sa preslávil v piatom storočí misionárskou prácou na území Írska. Jestvuje však prinajmenšom ešte jeden svätec tohto mena: pruský biskup, ktorý žil pravdepodobne v treťom storočí a spolu s troma kňazmi zomrel mučeníckou smrťou. Prvý uvedený svätec zohral dôležitú úlohu v dejinách cirkví latinskej tradície, preto sa uvádza v rímskokatolíckom liturgickom kalendári, druhý ovplyvnil život cirkvi konštantínopolskej tradície, preto sa uvádza v gréckokatolíckom liturgickom kalendári. Teraz sa budeme venovať tomu z nich, ktorého pamiatku nachádzame v našom bohoslužobnom kalendári, pričom hodno spomenúť, že dané meno pochádza z latinského slova „patricius“, označujúceho príslušníka niektorého zo starých rímskych rodov, teda šľachtica. Svätý Patrik sa narodil na bližšie neznámom mieste pravdepodobne okolo roka 200 a neskôr sa stal biskupom mesta Prusa v oblasti Bitýnia, čiže v severnej časti Malej Ázie. Vzhľadom na prebiehajúce prenasledovanie kresťanov zo strany Rímskej ríše spočiatku ohlasoval evanjelium s veľkou obozretnosťou, no neskôr otvorene kritizoval pohanské kulty, a tak mnohých priviedol k svetlu kresťanskej viery. Z uvedeného dôvodu bol zatknutý a spoločne s troma kňazmi menom Akakios, Menandros a Polyainos bol predvedený na vypočúvanie pred Júlia, vladára danej oblasti. Keďže sa Július práve zberal do kúpeľov, rozhodol sa zobrať uvedených štyroch mužov spútaných železnými okovami so sebou a zaoberať sa nimi počas liečebného pobytu. Po príchode na určené miesto priniesol Július obety pohanskému bohu lekárstva Eskulapovi a pohanským bohyniam uzdravovania známym pod spoločným pomenovaním Sotéria. Zasadol na súdny stolec, prikázal predviesť Patrika i jeho troch spoločníkov a povedal: „Hlupák, ktorý vzýva Krista a verí prázdnym bájkam, pozri, aká veľká je všemohúcnosť našich bohov! Pozri, akú silu uzdravovať darovali týmto prameňom na náš úžitok! A predovšetkým pochop, aká veľká je moc a obrovské je milosrdenstvo nášho otca Eskulapa! Ak chceš uniknúť putám i mučeniam a pokojne žiť vo svojej vlasti, padni pred ním, s poníženou prosbou sa mu pokloň a prines mu obetu.“ Svätý Patrik odpovedal vladárovi obšírnou rečou, v ktorej mu vysvetlil kresťanský názor na stvorenie sveta, pričom používal terminológiu známu pohanskému svetu, aby jeho tvrdenia boli všetkým dobre zrozumiteľné. Július najprv trpezlivo počúval a potom zareagoval slovami: „To znamená, že Stvoriteľom všetkých týchto vecí, o ktorých hovoríš, je váš Kristus?“ Patrik odpovedal: „Stvoriteľom všetkého je nepochybne Kristus, nik iný, veď je napísané: «Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo» (Jn 1, 3). A tiež: «Bohovia pohanov sú démoni, Pán však učinil nebesia»“ (Ž 95, 5 podľa gréckeho textu Septuaginta). Vladár sa ho znova spýtal: „Krista nazývaš Stvoriteľom nebies?“ Svätec mu odvetil: „Krista nazývam Stvoriteľom všetkého, pretože je napísané: «Lebo uvidím nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si ty založil»“ (Ž 8, 4 podľa gréckeho textu Septuaginta). Na vladárovu otázku, či ho Kristus vyslobodí z vriacich prameňov, ak vydá príkaz hodiť ho tam, Patrik odpovedal: „Poznám silu svojho Krista a viem, že ma môže zachovať neporušeného a nedotknutého týmito vodami, ak bude chcieť... Nech však vedia všetci, ktorí teraz počúvajú moje slová, že tých, ktorí sa spolu s tebou klaňajú bezcitnému kameňu sťa Bohu, čaká večné mučenie v podzemnom neuhasiteľnom ohni a v najhlbšej priepasti“ (po grécky Tartaros). Vladár sa veľmi rozhneval, prikázal Patrika zobliecť a vrhnúť na miesto, z ktorého pramenila vriaca voda. Pri páde svätec zvolal: „Pane Ježišu Kriste, pomôž svojmu služobníkovi!“ Vyprsknuté kvapky vriacej vody spôsobili viacerým okolostojacim popáleniny, no Patrik v nej stál bez akejkoľvek ujmy a zveleboval Krista. Vtedy bezmocný vladár prikázal vojakom, aby Patrika vytiahli a spolu s jeho troma spoločníkmi sťali. Svätec sa krátko pomodlil, sklonil hlavu a zomrel mučeníckou smrťou. Vieme, že k tomu došlo 19. mája, paradoxne však nevieme, ktorého roku, no pravdepodobne 250.
