Svätí sedmopočetníci
Svätí sedmopočetníci
Pomenovaním svätí sedmopočetníci či svätí slovanskí sedmopočetníci (sedempočetníci) sa označujú svätí Cyril a Metod a ich piati najvýznamnejší učeníci a spolupracovníci – svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Často sa označujú ako osvietitelia, učitelia či apoštoli slovanských národov.
Svätý Cyril (pri krste nazvaný Konštantín) – narodil sa roku 827 v Solúne v rodine zámožného cisárskeho úradníka Leva. Keď mal sedem rokov, rozhodol sa svoj život zasvätiť Bohu – symbolicky si vybral Múdrosť (Sofiu) podobne ako kedysi kráľ Šalamún. Získal v tej dobe najlepšie možné vzdelanie na univerzite v Konštantínopole a potom chvíľu pôsobil ako bibliotekár pri Chráme Svätej Múdrosti (Agia Sofia). Odmietal všetky lukratívne ponuky svojho okolia, vzdal sa sľubnej kariéry a ušiel do monastiera. Po veľkom prehováraní prijal miesto učiteľa na univerzite a neskôr ako teológ a diplomat sa zúčastnil cisárskych diplomatických misií k Saracénom a k Chazarom. Po misiách odišiel do monastiera k svojmu bratovi Metodovi na Olymp. Počas misie k Chazarom, kde ako teológ a diplomat obhajoval postavenie kresťanov, sa mu podarilo nájsť pri Chersone na Kryme ostatky sv. mučeníka Klimenta, rímskeho pápeža. V roku 862 bol poverený vedením cisárskej cirkevnej a diplomatickej misie na Veľkú Moravu. Ešte pred odchodom z Konštantínopola zostavil pre Slovanov nové písmo (hlaholiku) a začal prekladať Bibliu a bohoslužobné texty do staroslovienčiny, ktorá bola patriarchom a synodou schválená ako bohoslužobný jazyk. Na našom území viedol misiu, ktorej hlavným cieľom bolo vychovávať duchovenstvo spomedzi miestneho slovanského obyvateľstva. Postupne spolu so svojimi učeníkmi dokončil preklad liturgie a časoslova a tiež niektorých teologických a právnických kníh. Koncom roku 867 sa po krátkej zastávke v Panónii u kniežaťa Koceľa dostal do Ríma. Tu napokon aj odovzdal svoju dušu Pánovi 14. februára 869, keď 50 dní predtým prijal (veľkú) schimu, teda mníšske sľuby a prijal mníšske meno Cyril. Pochovaný bol v bazilike sv. Klimenta a tam sú jeho ostatky podnes. Pre svoju mimoriadnu vzdelanosť a múdrosť dostal označenie Filozof.
Svätý Metod – narodil sa okolo r. 815 v Solúne, bol starším bratom sv. Konštantína-Cyrila. Po štúdiách bol vďaka svojim schopnostiam poslaný ako archont (správca) do oblasti severného Grécka, ktorá bola osídlená prevažne slovanským obyvateľstvom. „Prežijúc v tom kniežatstve mnohé roky a vidiac mnohé búrlivé rozbroje v tomto živote, zamenil z vlastného popudu pozemské temnoty za nebeské myšlienky. Lebo nechcel znepokojovať šľachetnú dušu vecami netrvajúcimi naveky. A len čo sa naskytol vhodný čas, zriekol sa kniežatstva a odišiel na Olymp, kde žijú svätí otcovia. Dal sa postrihnúť a obliekol sa do čierneho (mníšskeho) rúcha. A v pokore sa podroboval, úplne zachovával celý mníšsky poriadok a venoval sa knihám.“ (Život Metoda 3) Svätý Metod odmietol post arcibiskupa, ktorý mu ponúkali, a len po veľkom prehováraní prijal funkciu igumena v monastieri Polychron. Spolu s bratom Cyrilom sa zúčastnil na misii k Chazarom (a asi aj k Saracénom) a napokon aj na jeho poslednej misii na naše územie. Obdivuhodná bola jeho pokora, s ktorou sa podriaďoval svojmu mladšiemu bratovi. Po jeho smrti sa stal hlavou byzantsko-slovanskej misie. Pri svojom pôsobení medzi našimi predkami si musel vytrpieť aj dva a polročné franské väzenie, z ktorého bol vyslobodený až na zásah rímskeho pápeža Hadriána II. Ten ho predtým vysvätil a ustanovil za arcibiskupa pre Veľkú Moravu. Metod s učeníkmi dokončil preklad Svätého písma a ďalších kníh. Údaj o počte učeníkov pri jeho smrti potvrdzuje, že jeho pôsobenie bolo naozaj úspešné. „O tom svedčí aj množstvo kňazov, diakonov, a subdiakonov, ktorých umierajúc dvesto zanechal v hraniciach svojej cirkvi.“ (Život Klimenta VI, 23) Zosnul v Pánovi 6. apríla 885, pramene ale neudávajú miesto jeho smrti a jeho hrob sa podnes nepodarilo nájsť.
Svätý Gorazd – narodil sa okolo r. 830, pochádzal z okolia Nitry zo vznešeného rodu, čo dosvedčuje Život Metoda: „Tento je vašej zeme slobodný muž, dobre učený v latinských knihách, pravoverný.“ (ŽM 17) Už pred príchodom byzantsko-slovanskej misie získal vzdelanie v niektorej franskej kláštornej škole, čomu nasvedčuje aj to, že bol „učený v latinských knihách“, teda poznal latinský obrad (čo ostatní učeníci asi nepoznali). Sv. Metod ho tesne pred svojou smrťou ustanovil za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. Túto pozíciu zastával len niekoľko mesiacov, až do svojho uväznenia vichingovcami a praktickej likvidácie byzantsko-slovanskej misie. Po vyhnaní učeníkov z nášho územia už neexistuje žiadna zmienka o Gorazdovi, až v neskorých prameňoch, ktorých spoľahlivosť je dosť otázna. Často sa tvrdí, že Gorazd mohol ostať na Veľkej Morave, ale musel sa utiahnuť do úzadia. Výrok Vichingových prívržencov však skôr nasvedčuje, že podstúpil mučenícku smrť: „Poďte, potlačme Gorazda a chyťme ho, lebo nepodobný nám je jeho život i jeho cesty sú rozdielne od našich, vyčíta nám naše hriechy a ak by ostal nažive, znovu by nám ožil Metod“ (ŽKlim VII, 24). Gorazd bol najvplyvnejším a teda aj najnebezpečnejším z Metodových učeníkov, a preto sa ho potrebovali zbaviť. Podľa niektorých neskorých prameňoch odišiel sv. Gorazd do okolia Beratu (dnešné Albánsko), kde aj zomrel. Otázka Gorazdovej biskupskej chirotónie ostáva do istej miery otvorená, z prameňov sa však zdá, že pri smrti sv. Metoda už bol vysväteným biskupom. Súpis bulharských arcibiskupov z 12. storočia uvádza Gorazda ako arcibiskupa, a to hneď po Metodovi, ešte pred Klimentom: „Gorazd, vysvätený Metodom. A neskôr vyhnaný duchoborcami.“ Z postavenia, ktoré medzi učeníkmi zaujímal, vidno, že to bol veľmi schopný, šikovný a vzdelaný muž. Bol prvým medzi cyrilo-metodskými učeníkmi (čo do postavenia). Mnohí mu pripisujú autorstvo Života Metodovho, Kyjevských listov a ďalších diel, ale všetky tieto tvrdenia ostávajú v rovine hypotéz. Nezachoval sa nám žiaden samostatný život sv. Gorazda; najviac správ o ňom sa nám zachovalo v Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského. Podľa istej tradície sú jeho ostatky uložené v katedrálnom chráme v Berate, ich pravosť je ale veľmi otázna.
Svätý Kliment – narodil sa asi medzi rokmi 830 a 840, pochádzal pravdepodobne zo slovanského obyvateľstva zvereného Metodovi na začiatku jeho štátnickej kariéry (v rokoch 840-850). V prameňoch sa spomína, že nasledoval Metoda „od mlada a raných rokov“ a že poznal jeho život „ako nikto iný“. (ŽKlim XXII, 65) Krátky život Klimenta Ochridského ho považuje za Slovana z Balkánskeho poloostrova: „Tento veľký otec náš a osvietiteľ Bulharska rodom bol z europských Myzov, pod ktorými mnohí rozumejú aj Bulharov a ktorí sa prv presťahovali z olympijskej Prusi až k severnému Oceánu a Mŕtvemu moru pod Alexandrovou rukou a velením.“ Náš slavista Ján Stanislav sa však domnieval, že Kliment pochádzal z nášho územia. Kliment totiž vo svojich dielach hovorí, že Konštantín a Metod účinkujú „v mojom národe“, stotožňoval sa teda s ľudom žijúcim na Veľkej Morave. Na kňaza bol vysvätený asi v Ríme v r. 868-869. V roku 886 sa po väznení a vyhnaní z nášho územia dostal do Plisky (Bulharsko), neskôr bol ustanovený za biskupa a učiteľa do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska. Tu založil učilište a monastier na brehu Ochridského jazera. „Deti vyučoval a pritom rozlične: jedným ukazoval, ako sa píšu písmená, druhým vysvetľoval zmysel napísaného, iným prispôsoboval ruky pre písmo,…Duchovenstvo učil cirkevnému poriadku a tomu, čo sa týka spievania žalmov a modlitieb, takže duchovných svojho biskupstva urobil nijako nie nižšími od tých, čo sa tým velebili, ba čo viac ešte viac sa (títo) vyznačovali vo všetkom chválitebnom.“ (ŽKlim XVIII.XXI, 58.63) Intenzívne sa venoval prekladaniu aj originálnej tvorbe bohoslužobných a katechetických textov. Bol najplodnejším spisovateľom zo skupiny sedmopočetníkov, dnes poznáme vyše 50 pôvodných Klimentových diel, ktorých autorstvo je nespochybniteľné, a ďalších vyše 50, kde sa o jeho autorstve diskutuje. V r. 893 bol vysvätený a ustanovený za arcibiskupa pre celú oblasť vtedajšieho juhozápadného Bulharska. Zomrel r. 916, ako posledný zo sedmopočetníkov. Pochovaný bol 27. júla (teda v deň, keď slávime sviatok sv. sedmopočetníkov a sv. Pantelejmona) v Ochride v chráme sv. Pantelejmona, ktorý sám dal postaviť a tu sú dnes uložené jeho ostatky.
Svätý Naum – pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov Rímskej (Byzantskej) ríše, ktorí žili pri hraniciach s Bulharskom. Bol vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny. „Tento prepodobný a veľký otec Naum vzišiel v Mýzii a po výchove od blahorodných (rodičov) svojich zanechal blahorodstvo a bohatstvo, všetko ako plevy, a pripútal sa k rovnoapoštolom Konštantínovi Filozofovi a jeho bratovi Metodovi.“ (2. slov život Nauma) Jeho narodenie sa datuje okolo roku 830 (až do 840). Pravdepodobne ešte pred príchodom na naše územie sa stal mníchom. Spolu s Klimentom tvorili dobre zohratú dvojicu asi ešte pred veľkomoravskou misiou až do Naumovej smrti. Bol jedným z (troch) učeníkov, ktorí prijali kňazskú vysviacku v Ríme v r. 868. Po väznení a vyhnaní z nášho územia (február-marec 886) odišiel do Plisky a r. 893 do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska, kde pomáhal Klimentovi pri učiteľskej činnosti. Je autorom Kánona sv. apoštolovi Andrejovi. Okolo r. 900 sa utiahol do monastiera sv. Michala archanjela a beztelesných mocností, ktorý sám postavil na brehu Ochridského jazera. Žil hlbokým duchovným a asketickým životom a stal sa významným vodcom mníšskeho života medzi južnými Slovanmi. Zomrel 23. decembra 910, jeho hrob je podnes v monastieri, ktorý sám postavil a ktorý je dnes známy skôr pod menom Svätý Naum. Existuje mnoho svedectiev o zázračných uzdraveniach, ktoré sa pri jeho hrobe alebo na jeho príhovor udiali. Preto je prepodobný Naum titulovaný ako divotvorca. Na toto miesto podnes prúdia zástupy pútnikov. Osobitne býva vzývaný ako pomocník pri duševných chorobách a poruchách.
Svätý Angelár – nevieme, kedy sa sv. Angelár narodil, ani odkiaľ pochádzal a či bol rodom Grék alebo Slovan. Nemáme ani správy, či sa k solúnskym bratom pridal ešte v Grécku alebo až na Veľkej Morave. V r. 886 bol uväznený a po vyhnaní sa spolu s Klimentom a Naumom cez Belehrad dostal do Bulharska, kde žil na dvore veľmoža Časlava. „Keď u neho Angelár pobudol krátku dobu, s radosťou odovzdal svoju dušu do rúk svätých anjelov“ (ŽKlim XVI, 51). Jeho smrť sa datuje na koniec roka 886 alebo na začiatok roka 887. Ostatky svätého Angelára sa podľa tradície nachádzajú v Berate spolu s ostatkami sv. Gorazda, ich pravosť je ale otázna.
Svätý Sáva – pramene nám o živote sv. Sávu nedávajú prakticky žiadne údaje. Viacerí bádatelia sa domnievajú, že Sáva bol tým kňazom (alebo diakonom), ktorého si cisár a pariarcha Fótios ponechali pri Metodovej návšteve v Konštantínopole (okolo 882). Jeho meno nasvedčuje, že bol mníchom, a to už na začiatku cyrilo-metodskej misie. Nevieme kedy a kde zomrel, ani kde je pochovaný. D. Kostič sa na základe rekonštrukcie akrostichu domnieval, že Sáva bol autorom Služby sv. Cyrilovi. Niektorí bádatelia pripisujú Sávovi aj Rozpravu o žaltári.
Stenopisné vyobrazenie svätých sedmopočetníkov v monastieri sv. Nauma pri Ochridskom jazere.
Spoločná úcta svätých slovanských sedmopočetníkov
Najstarším prameňom, kde sa spomínajú sv. Cyril a Metod spolu s päticou najvýznamnejších učeníkov, je Život Klimenta Ochridského od arcibiskupa Theofylakta: „Dosiahnuc teda tento vytúžený dar milosti, (Cyril a Metod) vynachádzajú slovienske písmená, prekladajú Bohom vnuknuté Písmo z gréckeho jazyka (do bulharského), horlivo sa pričiňujú schopnejším medzi žiakmi odovzdať božské náuky. Z tohto prameňa učenia sa napojili veru mnohí, spomedzi ktorých vyvolenými a vodcami zástupu sú Gorazd, Kliment, Naum, Angelár, Sáva.“ (II, 7) Rozprava o preklade Svätého písma (z 15. storočia) hovorí, že rozvoj kresťanstva, písomníctva, kultúry a vzdelanosti na našom území je spojený so siedmimi svätcami, „Bohom poslanými mužmi, vyznávačmi a apoštolom rovnými Cyrilom, Metodom, Klimentom, Naumom, Gorazdom, Angelárom, Vavrincom; siedmi počtom, podľa Božieho zámeru…“ Namiesto sv. Sávu je tu uvedený Vavrinec (Lavrentij/Laurentios), čo niektorých bádateľov viedlo k hypotéze, že Vavrinec a Sáva sú jedna a tá istá osoba (Sáva by bolo Vavrincovo mníšske meno). Otázka ostáva otvorená, ale faktom je, že väčšina prameňov uvádza sv. Sávu (všetky pramene, kde sa výslovne hovorí o sedmopočetníkoch, uvádzajú len sv. Sávu).
Najstarším prameňom, v ktorom máme doložené slovo sedmopočetníci (po grécky ἑπτάριθμοι), je grécka Služba sv. sedmopočetníkom vytlačená okolo r. 1700 až 1720 pravdepodobne v Benátkach. Najstaršie spoločné zobrazenie sedmopočetníkov máme z roku 1612 z tzv. Slimničkého monastiera na brehu Prespanského jazera (Macedónsko), najstaršie vyobrazenie s nápisom ἑπτάριθμοι (sedmopočetníci) sa nachádza v Ardenici (Albánsko) a je z roku 1744. Iba sedem zachovaných historických prameňov uvádza všetkých učeníkov patriacich do skupiny sedmopočetníkov.
Vznik úcty svätých sedmopočetníkov sa viaže s Ochridským arcibiskupstvom – autokefálnym arcibiskupstvom, ktoré ašpirovalo na patriarchát. V snahe posilniť nezávislosť Ochridského arcibiskupstva a celého regiónu sa oživovala úcta miestnych slovanských svätcov. Niektorí bádatelia datujú vznik úctu skupiny sedmopočetníkov do stredoveku (11.-13. storočie), iní jej vznik vidia až na prelome 17.-18. storočia; otázka ostáva podnes otvorená.
Ochrid (dnes v juhozápadnom Macedónsku) leží na brehu Ochridského jazera. Na konci 9. storočia sa stal popri Pliske a Preslave jedným z hlavných centier slovanského písomníctva a kultúry na Balkáne. Významným centrom kultúry a obchodu bol už od antického obdobia, keďže cez mesto viedla dôležitá rímska cesta Via Egnatia.
Moschopolis (dnes Voskopoja v juhovýchodnom Albánsku) bol významnou križovatkou obchodných ciest a ekonomickým centrom Ochridského arcibiskupstva. V meste bola najstaršia kníhtlačiareň na Balkáne a pomerne dlho aj jediná. Tu bola v r. 1742 vytlačená aj nová grécka Služba sv. sedmopočetníkom zostavená Gregoriom Moschopolským, ktorá rozhodujúcou mierou prispela k rozšíreniu úcty sv. sedmopočetníkov. Dnes zo slávneho mesta, ktoré malo údajne až 60000 obyvateľov, zostala len malá dedina s množstvom rozvalín.
Berat (dnes Berati v strednom Albánsku) nosil kedysi slovanské meno Belograd či Beligrad. Bol jedným z obchodných a kultúrnych centier Balkánu už v antike. V miestnej katedrále je schránka, ktorá údajne obsahuje ostatky sv. Gorazda a Angelára. Podľa E. Golubinského bol v Berate aj monastier zasvätený sv. Gorazdovi, ktorý je spolu so sv. Angelárom patrónom a ochrancom mesta. Úcta týchto dvoch svätcov v okolí Beratu siaha minimálne do 14. storočia.
V našom kalendári slávime svätých sedmopočetníkov 27. júla (spolu so sv. veľkomučeníkom Pantelejmonom). Zaslúžili by si iste viac našej pozornosti a úcty, veď stáli pri zrode samostatnej cirkvi na našom území, pri zrode našej kultúry a vzdelanosti. Dlhé roky sa napriek úkladom a nepriazni namáhali pri odovzdávaní viery našim predkom a pri budovaní cirkvi medzi Slovanmi u nás i na Balkáne. Ich obetavosť, nezištnosť, pokora, ochota vzdať sa kariéry, pohodlného a zabezpečeného života pre naplnenie Božieho povolania a pre službu iným, ale aj hlboký duchovný život môžu byť podnes príkladom a povzbudením pre nás všetkých.
Na ich príhovor, Kriste Bože, spas naše duše!
Andrej Škoviera
Ikona sv. sedmopočetníkov v beratskej katedrále.
Tropár, 1. hlas:
Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, * ktorí zažiarili ako svetlá * a zvestovali nám trojjediného Boha, * Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom* neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, * Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, * ktorí odháňajú démonské učenie * a modlia sa ku Kristovi Bohu, ** aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo.
Kondak, 4. hlas. Podobne ako: Dobrovoľne si pnel:
Vďaka pôstom ste sa stali neporaziteľnými, * úklady zlých neviditeľných (nepriateľov) ste premohli božskou mocou, * množstvo nepokrstených Slovanov ste naučili pravej viere * a prijali ste veniec, * modlite sa za nás ku Kristovi, sedmopočetníci, ** aby nám odpustil hriechy.
Iný tropár, z gréckej služby, na 4. hlas:
Sedmopočetné žiarivé hviezdy Bulharska, * zreteľne ste ohlasovali Syna, Božie Slovo, * prepodobný Gorazd, Cyril s Metodom, Kliment, Sáva i Naum, * blýskali sa lúčmi ako žiara slnka, ** s nimi aj slávny Angelár.
