Svätá Lucia
Význam mena: svetlá, žiariaca (lux – svetlo; z lat.)
Atribúty: prebodnuté hrdlo, meč, lampa, fakľa, oči na tanieri
Patrónka chudobných, slepých, kajúcich prostitútok, chorých detí, farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, školníkov, úradníkov, vrátnikov, tulákov, spisovateľov, notárov, advokátov; pri očných chorobách, slepote, úplavice, bolestiach hrdla, pri infekčných chorobáach
Lucia sa narodila v Syrakúzach (Taliansko) bohatým rodičom a bola vychovávaná v kresťanskej viere. V detstve stratila otca a ako mladé dievča zasvätila život Bohu. Svoj sľub panenstva držala v tajnosti, keďže jej matka si želala, aby sa vydala za mladého pohanského chlapca. Lucia presvedčila matku, aby sa išla modliť k hrobu sv. Agáty za uzdravenie sa zo svojej ťažkej choroby. Boh vyslyšal ich modlitby. Vtedy priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť svoj život medzi chudobnými. Matka plná vďačnosti za svoje uzdravenie dala Lucii súhlas a ušetrené peniaze rozdelila chudobným. Odmietnutý a zahanbený nápadník udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov.
Lucia bola predvolaná pred súd. Sudca ju presviedčal ako mohol, aby sa vzdala svojej viery. Ona mu však odpovedala: „Vaše naliehanie je zbytočné. Nikdy ma neodlúčite od lásky k môjmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.“ Opýtal sa jej: „A ak ťa budeme mučiť, znesieš tú bolesť?“ „Áno, lebo my, ktorí veríme v Krista a snažíme sa viesť čistý život, máme Ducha Svätého, ktorý žije v nás a dáva nám silu, inteligenciu a česť.“ Vtedy jej sudca pohrozil, že ju odvedie do nevestinca, aby potupil jej česť. Ona mu na to povedala: „Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí.“ Sv. Tomáš Akvinský obdivoval túto odpoveď sv. Lucie. Keď ju chceli odviezť, Lucia sa nemohla pohnúť z miesta, kde sa nachádzala. Tak sa rozhodli ju upáliť, ale tiež im to nevyšlo. Nakoniec ju mučili a sťali mečom. Počas mučenia nabádala prítomných, aby zostali verní náboženstvu Ježiša Krista až do smrti.
Hoci sa nemôže overiť pravdivosť rôznych gréckych a latinských verzií skutkov sv. Lucie, už v 6.storočí sa uctievala medzi pannami a mučeníkmi v Ríme. V stredoveku ju vzývali ako ochrankyňu pred očnými chorobami, pravdepodobne preto, že jej meno je spojené so svetlom. Tak vznikali legendy. Napríklad jedna hovorí o tom, ako vládca poslal vojakov, aby jej násilím vybrali oči. Ale ona znovu uvidela.
Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom (spôsob mučeníckej smrti), s palmovou ratolesťou a význam jej mena jej prisúdil ďalšie atribúty: horiacu lampu, sviecu a oči ležiace na miske. Je patrónkou slepých.
SV. LUCIA, panna
(zomr. r. 304?)
Svätá Lucia patrí medzi starokresťanské svätice, ktorých úcta sa už v skorom stredoveku rozšírila po celej Cirkvi. Jej meno sa dostalo do rímskeho omšového kánona (eucharistickej modlitby) spolu s inými sväticami starých čias: Felicitou, Perpetuou, Agátou, Agnesou, Cecíliou, Anastáziou. Vidieť že Cirkev neudeľovala najvyššie uznanie podľa hierarchickej hodnosti alebo spoločenského postavenia, ale podľa hrdinstva, ktoré patričný svätec či svätica prejavili pri vyznávaní a nasledovaní Krista bez ohľadu na to, či bol pápež, diakon, vojak, matka rodiny alebo jednoduché dievča.
Najstaršie zachované životopisy svätej Lucie pochádzajú zo 6. storočia. Dvesto rokov, ktoré ich oddeľuje od života svätice, už nakopilo do nich toľko legiend, že sa nedá spoľahlivo oddeliť historické jadro. To však nemusí oslabiť jej úctu, lebo najstaršie dokumenty o jej uctievaní a archeologické nálezy v katakombách sv. Lucie a sv. Jána v Syrakúzach na Sicílii nedovoľujú pochybovať o jej jestvovaní.
Podľa životopisov Lucia bola mladá bohatá Sicílčanka z mesta Syrakúz. Pôvodne sa chcela vydať a už mala vážnu známosť s mládencom z toho istého mesta. Keď jej ťažko ochorela matka, Lucia si vykonala púť k hrobu sv. Agáty do Catanie, aby tam prosila o matkino uzdravenie. Pri tejto príležitosti sa jej údajne zjavila sv. Agáta a predpovedala jej skoré mučeníctvo.
Po návrate domov Lucia oznámila snúbencovi, že sa nemieni vydávať a začala rozdávať svoj majetok chudobným. Sklamaný mladík ju obžaloval pred úradmi, že je kresťanka. Luciu uväznili a predviedli pred súd. Ale ani sľubmi ani hrozbami ju nemohli priviesť k tomu, aby sa zriekla kresťanskej viery. Po rozličnom mučení ju zabili prebodnutím hrdla. Údajne sa to stalo pri prenasledovaní za cisára Diokleciána 13. decembra roku 304.
Najstaršie zachované doklady o úcte sv. Lucie pochádzajú z 5. storočia. V 6. storočí už jestvovali svätyne a kláštory na jej počesť a jej meno bolo zaradené do liturgických kníh v Ríme, Miláne a Ravenne.
S menom a sviatkom sv. Lucie sú spojené mnohé ľudové zvyky v kresťanských krajinách, dokonca aj v protestantskom Švédsku. Okrem iného sa v nich sv. Lucia predstavuje ako rozdeľovateľka darov a nositeľka svetla. Táto posledná vlastnosť sa jej pripisuje pravdepodobne v súvislosti s významom jej mena: latinské slovo "lux" totiž znamená svetlo.
