HOPKO, Vasiľ, ThDr.

Pochádzal z rodiny maloroľníka. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci a v Bardejove. Gymnázium a teologickú akadémiu vyštudoval v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa P. Gojdiča 3. februára 1929. Pôsobil v Prahe, kde sa zaslúžil o vznik gréckokatolíckej farnosti (16.12.1933). Vďaka jeho horlivosti pražský arcibiskup František Kordáč natrvalo prepustil gréckokatolíkom Chrám sv. Klementa v centre Prahy. Roku 1934 ho biskup P. Gojdič vymenoval za prvého farára novoutvorenej pražskej gréckokatolíckej farnosti. Počas svojho pobytu v Prahe pastoračne pôsobil medzi gréckokatolíckymi veriacimi z Mukačevskej a Prešovskej eparchie i medzi ukrajinskými emigrantmi zo západnej Ukrajiny, najmä medzi mládežou. Usiloval sa prehĺbiť ich vieru a učil ich vzájomnej národnej znášanlivosti. Od roku 1936 pôsobil v Prešove ako špirituál gréckokatolíckeho seminára. Roku 1940 bol promovaný za doktora teológie na Komenského univerzite v Bratislave. Pôsobil ako tajomník biskupskej kancelárie (1941), profesor morálnej a pastorálnej teológie na prešovskej Bohosloveckej akadémii (1943), konzistoriálny radca (1937) a katechéta gréckokatolíckej akadémie (1940-1943). Od mája 1946 do januára 1947 pracoval ako zodpovedný redaktor gréckokatolíckeho dvojtýždenníka Blahovistnik.  Dňa 11.05.1947 bol vysvätený za pomocného biskupa Prešovskej eparchie s titulom biskup midilský. Násilnú pravoslávizáciu odmietol, preto bol od konca apríla 1950 v domácom väzení. V máji ho internovali v Báči. Pri výsluchoch ho orgány Štátnej bezpečnosti podrobili neľudskému fyzickému a psychickému týraniu a prinútili ho podpísať vykonštruované výpovede o zakladaní ukrajinských nacionalistických organizácií (UPA) a aktívnej podpore „banderovských teroristov“. Osobitný proces s ním sa uskutočnil v Bratislave 24. 10.1951. Na hlavnom pojednávaní ešte našiel toľko síl, že označil svoje výpovede za vynútené násilím. Štátnym súdom – odd. v Bratislave, č. j. T III. 87/51, z dňa 24.10.1951 bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Vedľajší trest: peňažná pokuta vo výške 20 000 Kčs, konfiškácia osobného majetku, strata občianskych čestných práv na dobu 10 rokov. Dôvod: Zločin velezrady a zločin vyzvedačstva podľa Zák 231/48 Zb. Väznili ho v Ruzini, Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Takmer 23 ráz ho premiestňovali do rôznych väzení, kde vykonával najrozličnejšie práce. Vo väzení nenávratne stratil zdravie. V roku 1964 mu preto prerušili trest a internovali ho v kláštore v českom Oseku, kde bol duchovným správcom tam umiestnených rehoľných sestier. Po vypršaní trestu a po krátkom pobyte v Košiciach roku 1967 musel opäť odísť do Oseku, kde žil v starobinci. Až na jar 1968 sa mohol vrátiť na Slovensko. Ihneď sa zapojil do aktivít za legalizáciu gréckokatolíckej cirkvi. Zúčastnil sa na pamätnom zhromaždení gréckokatolíckych kňazov v Košiciach 10.04.1968, ktoré anulovalo vynútené rozhodnutie z roku 1950 o zrušení únie a splynutí gréckokatolíkov s pravoslávnymi. Od roku 1968 pôsobil v Prešove. Dňa 02.04.1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa Prešovskej eparchie listom Ministerstva kultúry SSR, zn. MK-1947/69-Mg Bratislava 02.04.1969. Ani po roku 1968 a ani po roku 1989 nebol však súdne rehabilitovaný. Krajský súd v Bratislave zamietol jeho žiadosť o súdnu rehabilitáciu. Zomrel v Prešove 23.07.1976 a je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove. – Je autorom diela Grekokatoličeskaja cerkov 1646-1946 (Prešov 1946), vyzdvihujúceho význam gréckokatolíkov, ktorých chápe ako tvorcov kultúrneho a náboženského mosta medzi Východom a Západom (vyšlo pri príležitosti 300. výročia Užhorodskej únie). Napísal aj dve nábožensko-poučné diela Christos posredi nas (Prešov 1947) a Christos v nas (Prešov 1948). Náboženské úvahy mu vychádzali v časopise Blahovistnik a Slovo. Je spoluautorom príležitostnej spomienkovej publikácie J. E. Pavel Gojdič, ČSVV, jepiskop prjaševskij (Prešov: 1947). – V nedeľu 14. septembra 2003 ho Svätý Otec Ján Pavol II. pri svojej tretej pastoračnej návšteve na Slovensku v Bratislave-Petržalke vyhlásil za blahoslaveného. Jeho telesné ostatky boli slávnostne uložené v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla dňa 20. septembra 2003.