TRČKA, Dominik Metod

Narodil sa a rástol v rímskokatolíckom prostredí vo Frýdlante na Morave. Jeho rodičia vtedy ešte netušili, že z toho z ich dieťaťa vyrastie významná osobnosť Gréckokatolíckej cirkvi. Už v mladom veku vstúpil do juvenátu redemptoristov (malý seminár) a po jeho ukončení šiel na jeden rok do noviciátu, kde 25. augusta 1904 zložil prvé rehoľné sľuby. Tu prijal meno Metod. Potom pokračoval vo filozofických a bohosloveckých štúdiách. Na kňaza bol vysvätený 17. júla 1910. Jeho túžbou bolo ísť pracovať ku gréckokatolíkom, preto so súhlasom predstavených odišiel pracovať do haličskej metropolie. Dňa 7. októbra 1919, spolu s rehoľným spolubratom Stanislavom Nekulom odišiel do Ľvova. Tu sa začal učiť ukrajinský a staroslovienský jazyk a východnú liturgiu. O mesiac už mohol slúžiť prvú starosloviensku liturgiu. Po dvojročnom pôsobení na Ukrajine boli obidvaja pozvaní do Stropkova, kde bol novozaložený kláštor, odkiaľ mali pôsobiť po celom východnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. Otec Metod sa hneď od začiatku stal ministrom a zástupcom rektora. Kláštor bol posvätený 17. októbra 1922. Hneď po posviacke sa začali prvé misie. Najprv v okolí Stropkova, neskoršie po celom východnom Slovensku, Podkarpatskej Rusi, ba dokonca v Juhoslávii. V rokoch 1924-1930 bol otec Metod rektorom.

Po kúpe pozemku v Michalovciach prišiel do Michaloviec otec Metod a začal so stavbou kláštora. Jeho zdravotný stav bol zlý, preto na čas odišiel do Stropkova. V marci 1935 ho Kongregácia pre východné cirkvi yvmenovala za apoštolského vizitátora sestier baziliánok v Prešove a Užhorode. Od júna 1936 až do apríla 1942 bol predstaveným michalovského kláštora. Dňa 23. marca 1946 bola ustanovená samostatná gréckokatolícka viceprovincia redemptoristov. Jej prvým viceprovinciálom sa stal Metod Trčka.

V rokoch 1947-1948 jeho hlavným úsilím bola výstavba stropkovského chrámu. Pre Cirkev boli to však ťažké časy. Na nátlak úradov musel Metod Trčka opustiť michalovský kláštor a odísť do Sabinova. Táto situácia trvala až do barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Metod Trčka bol odvlečený a vypočúvaný ako najvyšší predstavený gréckokatolíckych redemptoristov. Štátnym súdom bol odsúdený na dvanásť rokov väzenia. Ako vedľajšie tresty dostal peňažnú pokutu vo výške 20 000 korún, ktorý mohol byť po nezaplatení nahradený dvojmesačným väzením, konfiškáciu celého majetku a stratu občianskych práv na desať rokov. Dva roky v internácii a vyšetrovacej väzbe, vykonštruované obvinenie i proces, rok v Iľave, päť rokov na Mírove, takmer rok v Leopoldove ho nezlomili. Napriek vysokému veku a rozmanitým chorobám, žiadna jeho žiadosť, či žiadosti jeho rodiny o amnestiu alebo skrátenie trestu neboli nikdy vypočuté. Pri jednej spomienke na Vianoce z detstva tichučko zaspieval koledu. Dozorca tento „zločin“ hneď využil a za trest putoval do korekcie. Tu dostal zápal pľúc a vysoké horúčky. Choroba mala smrteľné následky. Zomrel 23. marca 1959. Pochovaný bol na väzenskom cintoríne v Leopoldove. Jeho telesné ostatky boli v októbri 1968 exhumované, prevezené do Topolian, kde 17. októbra 1968 bol pohreb. Tam odpočívali až do 17. septembra 2001, keď boli znova exhumované, aby mohli byť 10. novembra 2001 slávnostne uložené do sarkofágu bočného oltára v Chráme Svätého Ducha v Michalovciach.

V roku 1996 bol započatý jeho beatifikačný proces. Jeho mučenícka smrť bola potvrdená dekrétom pápeža Jána Pavla II. z 24. apríla 2001. Dňa 4. novembra 2001 bol pápežom Jánom Pavlom II. na Námestí sv. Petra v Ríme (spolu s biskupom P. Gojdičom) vyhlásený za blahoslaveného.