Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka

DESATORO ZRELÉHO RODIČOVSTVA

Túžba po otcovskej a materinskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Túto lásku potrebujú najmä deti a mládež. Dieťa hľadá hrejivú a srdečnú materinskú lásku a zároveň aj otvorenú, žičlivú a bezpečie dávajúcu otcovskú lásku.

Zrelé otcovstvo a materstvo sa má riadiť týmito "prikázaniami":

 1. Hľadaj Boha ako otca

Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného  Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! (Gen 1,28) Takto majú účasť na stvoriteľskej Božej moci. Život, ktorý sa zrodil, im nepatrí.

Patrí Bohu. Skúsenosť Boha ako Otca, ktorý miluje odvekou láskou svojho Syna, môže byť spoľahlivým základom ľudskej rodičovskej lásky: otcovskej aj materskej.

2. Usiľuj sa byť dobrým dieťaťom, aby si bol dobrým rodičom

Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť detstva. Inej cesty niet. Mnoho mužov a žien premárni šancu na zrelé otcovstvo a

matestvo, lebo sa nechajú viesť pýchou a nechcú prijať postoj poslušnosti voči svojim rodičom.  Odpúšťajúca láska voči rodičom je

potrebná najmä vtedy, ak postoj  rodičov deti zraňoval. Najprv je potrebné naučiť sa byť dobrým a verným synom alebo dcérou, aby bolo možné byť neskôr dobrým a

verným otcom či matkou. Vzťah dospelého syna / dcéry k vlastnému otcovi a matke sa musí spájať s hlbokou úctou: "Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom a nepohŕdaj

svojou matkou v jej starobe

(Kniha Prísloví, 23,22).

 3.áOpusti svojho otca a matku ako káže Biblia

"Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom" (Gen 2,24).

Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a matersva. Toto opustenie sa však neuskutočňuje "oddelením" od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi. Odchod z rodičovského domu bez vnútorného zmierenia sa s matkou a otcom spôsobuje, že je to skôr útek ako odchod. Pre úplnú autonómiu voči rodičom je nevyhnutné oslobodenie od nich. Mnohí nie sú schopní skutočne vnútorne "opustiť otca i matku", pretože im nevedia (často len preto, že skutočne nechcú) odpustiť a zmieriť sa s nimi. Oslobodenie sa od rodičov má za následok, že žena a muž môžu na jednej strane využívať plnosť darov, ktoré od nich dostali, a na druhej strane sa postupne vymaňovať zo stereotypov, ktorými bola poznačená celá ich výchova.

 4.Daruj deťom lásku v úplnej rodine

Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku obidvoch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina, manželstvo, v úplnej rodine nachádza oporu a pocit bezpečia. Veľmi dôležitou úlohou rodičov je teda najskôr vybudovať láskyplné manželstvo a potom úplnú a láskyplnú rodinu, v ktorej od samého počiatku existuje atmosféra zhody, rodičovskej lásky, pocitu bezpečia a vzájomnej starostlivosti.

5. Dôveruj svojim deťom

Viera rodičov v ich deti je základom ozajstného rodičovstva. Otec, ktorý si uchováva dôveru v svojho syna napriek udalostiam, ktoré ich môžu rozdeliť proti sebe navzájom, či dokonca ich môžu rozhádať, si stále zasluhuje meno otec. (M. Legaut) Rodič však môže dieťaťu veriť iba vtedy, keď - hoci v malej miere - verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať. Musia si ju zaslúžiť. Dôvera je vzájomným darom. Dieťa spontánne dôveruje rodičom, keď cíti ich lásku a dôveru. Dôveru možno budovať na vzájomnej láske a starostlivosti o seba navzájom. Dôvera rodí dôveru. Dospievajúce deti neočakávajú od svojich rodičov, že budú vo všetkom bez chyby. Očakávajú od nich predovšetkým dôveru a vieru v ich možnosti, dobré plány a túžby.

6. Buď pre deti autoritou