Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka

SV. MICHAL ARCHANJEL MONTE SANT ANGELO

"Predtým, než sa vydáte ku mne ... choďte najprv na Monte Sant' Angelo a tam proste archanjela Michaela o pomoc a ochranu"

(sv. Pio z Pietrelciny)

V Apúlií, na Monte Gargano, sa v meste Monte Sant'Angelo nachádza najslávnejšia svätyňa  Západu, zasvätená sv. archanjelovi Michaelovi. Na vrchole hory sa rozprestiera zvláštna bazilika tvorená komplexom stavieb z rôznych  období, obklopujúcich jaskyňu.  Svedectvo pätnástich stáročí dejín.  Od nepamäti je toto miesto - známe v celom svete – miestom odpustenie a modlitby.

Neznámy autor ho pred tisíc rokmi opísal týmito slovami: "Svätyňa sv. Michaela je všade známa a ospevovaná nie pre krásu svojich mramorov, ale pre zázračné udalosti, ku ktorým tu došlo: skromné ​​výrazom, ale bohaté nebeskými cnosťami, lebo ho založil a posvätil sám archanjel Michael, ktorý kvôli ľudskej krehkosti, zostúpil z neba, aby ľudia mali na tomto mieste účasť na Božích veciach ".

Počiatok svätyne možno položiť na koniec V. storočia a začiatok VI. storočia. Dokladajú to starobylé písomné pramene: list, zaslaný v roku 493/494 pápežom Gelasiom I. biskupovi Larin, a ďalší list, zaslaný samotným pápežom ad Herculentius, biskupovi z Potenza (492-496) a ďalej potom zmienka, uvedená v martyrológiu.

Presným, podrobným a pôsobivým spôsobom však pozoruhodné dejiny a zázraky, ktoré stáli pri zrode kultu sv. archanjela Michaela na Gargano opisuje kniha Liber de Apparition sancti Michelis in Monte Gargano, vyhotovená v VIII. storočí. Táto úcta je spojená s tradíciou štyroch zjavení, ku ktorým tu počas stáročí došlo, a ktoré sú popísané s mimoriadnou a pôsobivou živosťou, a vydávajú svedectvo o zázračných udalostiach, ku ktorým tu došlo.

Prvé zjavenie sa tradične datuje do roku 490, a je zahalené viac legendárnymi a ohromujúcimi okolnosťami, a je rovnako známe ako príbeh s býkom. Jedného dňa sa urodzený a bohatý pán  zo Siponto vydal pásť svoje stáda na úpätí hory Gargano. Znenazdania mu zmizol najkrajší býk. Po dlhom a  namáhavom hľadaní ho našiel kľačiaceho pri otvore  jednej z jaskýň.

V hneve vzal luk a vystrelil šíp proti neposlušnému zvieraťu. Šíp sa však z nepochopiteľných dôvodov otočil a miesto zvieraťa zasiahol nohu urodzeného pána. Ten, znepokojený tým, čo sa stalo, išiel k biskupovi, ktorému všetko vypovedal. Ako náhle biskup pozoruhodnú historku vypočul, nariadil mu tri dni modlitieb a pokánia. Keď uplynuli, zjavil sa biskupovi archanjel Michael a takto prehovoril: "" Ja som archanjel Michael a prebývam v Božej prítomnosti. Táto jaskyňa je mi svätá, ja som si ju zvolil; ja sám som jej strážcom ... Tam, kde sa dokorán otvára skala môžu byť odpustené hriechy ľudí ... To, o čo sa tu bude v modlitbe prosiť, bude vypočuté. Vystúp teda na horu a zasväť jaskyňu  kresťanskej úcte. " Pretože však ona tajomná a skoro nedostupná hora bola dlhú dobu miestom pohanského kultu, biskup dlho váhal, než sa rozhodol poslúchnuť slová archanjela.

Druhé zjavenie svätého Michaela, zvané "víťazné", sa tradične datuje do roku 492, aj keď niektorí súčasní bádatelia vzťahujú udalosť na obdobie vojny medzi longobardským vojvodom Grimoaldem a Rieky v roku 662-663, kedy víťazstvo, ku ktorému došlo 8. mája, Longobardi pripisovali príhovoru a mocnej pomoci  sv. Michaela.

Mesto Siponto, ako hovorí tradícia, bolo v obkľúčení nepriateľský vojsk  blízko dobytia. Biskup sv. Vavrinec vymohol u nepriateľa  trojdňové prímerie a s dôverou sa v modlitbe a pokání obrátil na nebeského vojvodcu. Keď vypršala trojdňový lehota, zjavil sa biskupovi archanjel Michael a predpovedal mu isté a jasné víťazstvo. Táto zvesť naplnila srdce obliehaných veľkou nádejou. Obrancovia vyšli z mesta a začal urputný boj, sprevádzaný hromobitím a bleskami mimoriadnej intenzity. Víťazstvo sipontských bolo drvivé.

Tretie zjavenie býva nazývané "epizóda zasvätenia". Tradícia hovorí, že po nadobudnutom víťazstve sa už biskup vyplneniu priania nebes-kého posla nebránil a rozhodol sa v roku 493 zasvätiť jaskyňu sv. archanjelovi Michaelovi, na poďakovanie za záchranu. Tento zámer podporoval aj pápež Gelasius I. (492-496). Archanjel sa však zjavil znovu a oznámil mu, že on sám si už jaskyňu  posvätil. Sv. Vavrinec, biskup zo Siponto, sa preto spolu s ostatnými siedmimi biskupmi Puglie, zástupu veriacich a sipontského kléru, vydal k posvätnému miestu. Počas procesie došlo k zázraku: objavilo sa niekoľko orlov a svojimi rozpätými krídlami chránili biskupov pred žiarom slnečných lúčov. Keď prišli k jaskyni, našli tam oltár pokrytý purpurovým paliom a nad ním sa týčil kríž. Navyše, ako rozpráva legenda, našli v skale odtlačok detskej nohy - nadprirodzené znamenie zanechané sv. Michalom. Svätý biskup tu potom s nesmiernou radosťou slávil prvú Božskú liturgiu. Bolo to 29. septembra.

Samotná jaskyňa, ako jediné bohoslužobné miesto, ktoré nebolo posvätené ľudskou rukou, nesie po stáročia názov "Nebeská bazilika".
 

Štvrté zjavenie sa odohralo v roku 1656, keď celé južné Taliansko pustošil strašný mor. Arcibiskup Alfonso Puccinelli, nenachádzajúc žiadneho ľudského prostriedku, ako zabrániť šíriacej sa epidémii, obrátil s sa v modlitbách a pôstoch k archanjelovi Michaelovi. Pastier duší dokonca uvažoval, ako ešte viac vyburcovať Božiu vôľu, a vložil do rúk sochy sv. Michaela prosbu, písanú v mene celého mesta. A hľa, na úsvite 22. septembra 1656, zatiaľ čo sa modlil v izbe biskupského paláca na Monte Sant'Angelo, pocítil akoby zemetrasenia a tú sa mu zjavil sv. Michael v oslnivom jase a prikázal mu, aby požehnal kamene z jeho jaskyne a vyryl na ne kríž s písmenami M. A. (Michael, archanjel). Každý, kto tieto kamene bude pri sebe zbožne nosiť, bude moru uchránený. Netrvalo dlho a celé mesto bolo moru zbavené, ako archanjel sľúbil. A nielen to, zachránení boli aj všetci, ktorí si tieto kamene vyžiadali, či už sa nachádzali kdekoľvek.
Na trvalú pamiatku tohto zázraku a ako prejav nekonečnej vďačnosti, dal arcibiskup postaviť pamätník sv. Michaela na námestí, na ktorom stojí dodnes, práve naproti balkóna  domu, v ktorom sa odohralo zjavenie, a na pamätník nechal napísať tieto slová:

AL PRINCIPE DEGLI ANGELI VINCITORE DELLA PESTE PATRONO E CUSTODE MONUMENTO DI ETERNA GRATITUDINE ALFONSO PUCCINELLI 1656

PAMÄTNÍK  KNIEŽAŤU  ANJELOV  A VÍŤAZOVI NAD MOROM, PATRÓNOVI A OCHRÁNCOVI  V NEKONEČNEJ VĎAČNOSTI.  ALFONSO PUCCINELLI 1656.

Svätá jaskyňa  bola po stáročia métou pútnikov, miestom modlitby a predovšetkým zmierenia s Bohom. Zjavenia sú totiž znamením, výzvou, ktorá sa obracia k človeku, aby sa sklonil pred Božím majestátom. Počas stáročí dejín putovali do svätyne na Gargano - "domu Božieho a brány nebies" kresťania z celého sveta, aby tu znovu nachádzali pokoj a odpustenie v milujúcej náručí Otca a uctili sv. archanjela Michaela, Kniežaťa nebeského vojska, a ako on vyznávali svojím životom: "Kto ako Boh". Medzi pútnikmi nachádzame mnoho pápežov: (Gelasius I., sv. Lev IX., Urban II., Alexander III., Gregor X., sv. Celestín V., Ján XIII, ako kardinál, Ján Pavol II., Jozef kardinál Ratzinger), panovníkov  (Ľudovít II. , Oto III. a jeho manželka Theofania, Henrich II., Matylda z Canossa, Karol I. z Anjou, Alfonz Aragónsky, Ferdinand  Katolícky, Žigmund, kráľ poľský, burbunskí králi Ferdinand I a II., Viktor Emmanuel III. a Hubert II. Savojský), rôzne hlavy vlád a ministri a tiež mnoho svätcov (Anselm, Bernard z Clairvaux, Guglielmo z Vercelli, František z Assisi - ktorý tu z úcty k svätému Michaelovi prišiel bosý, podobne ako Oto III., Brigita Švédska, Alfons z Liguori, Gerard Maiella, Pio z Pietrelciny a mnoho ďalších), ale predovšetkým tisíce pútnikov zo všetkých národov, ktorí priťahovaní úplne jedinečnou nebeskou bazilikou, kde nachádzajú nádej, odpustenie a pokoj na príhovor sv. Michaela, archanjela. Tu človek zakúša milosť lásky, pretože si uvedomuje, že existuje niekto, kto ho opravdivo miluje.